Hodnotenie vína

Ochutnávanie, posudzovanie a hodnotenie vína z vinárskych oblastí je vyvrcholením, ktoré sa riadi prísnymi pravidlami a je vykonávané odborníkmi. K tomuto účelu je zostavená pre zmyslové skúšky bodovacia sústava, podľa ktorej sa presne hodnotia základné vlastnosti vína, ako sú čistota, farba, vôňa, chuť a celkový charakter.

Každý znak akosti vína má niekoľko stupňov hodnotení. Čistota sa hodnotí od čírosti s iskrou po zákal alebo nedokončené kvasenie, farba od typickej po cudziu (nevhodnú), vôňa od príjemnej, čistej po nežiaducu a odpornú. Chuť sa posudzuje rovnako ako vôňa a celková akosť sa klasifikuje známkami ako v škole od výbornej po nevyhovujúcu. Tieto znaky sú základom pre hodnotenie vína.

K ochutnávaniu a hodnoteniu používame tenkostenné, bezfarebné, nebrúsené poháre s jemným okrajom, vždy dokonale umyté a suché. Poháre majú byť valcovité, s hladkými, nelomenými stenami, aby hrany nelámali a neodrážali svetlo. Prednosť dáme poháru v tvare tulipánu. V pohári s nožičkou totiž netieni ruka farbu vína. Víno sa v nich tiež, keď to nie je žiaduce, nezahrieva. Poháre plníme len do 1/3. Víno nalievame pozvoľna po stene pohára.

Čistota

Čistotu vína posudzujeme zrakom v sklenenom pohári proti svetlu aj pohľadom zhora. Nepatrný zákal nie je na závadu, u mladých vín je sprievodným znakom. Je samozrejmé, že absolútna čistota, označovaná ako „iskra“ je najžiadanejšia už preto, že zvyšuje chuťový dojem a potvrdzuje zásadu, že víno sa pije najprv zrakom. Slabá sadlina sa objavuje u mladých, niekedy aj u starších vín a zbadáme ju obvykle až vo fľašiach (kal na dne).
Keď klesá pri zvírení rýchlo ku dnu, je to znak dobrej kvality vína. Pri väčšom množstve pozorovaných usadlín, je možné víno pred podávaním stočiť, rovnako tak filtrácia zakaleného červeného vína zvýrazní farbu. Tieto úpravy vín sú však z odborného hľadiska nežiaduce.

Farba

U bielych aj červených vín existuje široká paleta odtieňov. U domácich vín sa stretávame s odlišnými farbami vtedy, ak síce používame suroviny jedného druhu, ale raz sušené a inokedy čerstvé.
Mladé vína sú obvykle svetlejšie, staršie majú sýtejšie odtiene. Napríklad biele vína od pôvodného nažltlého až nazelenalého odtieňa po uložení dostávajú zlatožltú až tmavožltú farbu. Červené vína, spočiatku ružové, majú neskôr výraznú rubínovú farbu. Akékoľvek odtiene do hneda vzbudzujú podozrenie o chorobe vína zhnednutie.
Pretože nevýrazné sfarbenie je vzhľadovou závadou, „prifarbujeme“ vína z niektorých surovín inými plodinami, bohatými na farbivo, napríklad bazou či čiernymi ríbezľami, aby farba bola povzbudzujúcim doplnkom celkovej kvality.

Vôňa

Čuchom veľmi ľahko spoznáme druh použitej plodiny, ktorá sa má prejaviť svojou charakteristickou vôňou. Práve vôňa je u domácich vín najžiadanejšia. Na typickej príjemnej vôni sa podieľajú ako vonné látky z plodín, tak čiastočne aj ušľachtilé vínne kvasinky a nemenšou mierou aj použitý správny postup výroby. Na druhej strane najrôznejšie nevítané vône počínajúc ostrým octovým zápachom až po cudziu prevzatú arómu sú dôkazom o chorobe vína a našej chybe pri príprave či skladovaní.
Rovnako tak výraznejší zápach po kvasinkách dokazuje neskoré stáčanie z kvasiniek. Účelom je, aby odrodové špecifické vône boli v súlade a v rovnováhe s vôňami spôsobenými činnosťou kvasiniek a chemických procesov. Žiadna z nich nemá zvlášť výrazne vynikať nad ostatnými.
Iné zápachy samozrejme nesmieme zistiť. Pohárik s vínom je potrebné zahriať v dlaniach za súčasného krúženia, aby sa vonné látky teplom uvoľnili.

Chuť

Chuťové zistenie je zavŕšením všetkých predchádzajúcich vlastností a je potrebné to patrične využiť. Pri ochutnávaní volíme strednú cestu, to znamená že nevypijeme pohár naraz, ani neochutnávame víno len na perách (okrem prípadov, keď nás predošlé akostné znaky presvedčujú o závadach).
Malý dúšok, ponechaný chvíľu v ústach nám dodá najlepšiu predstavu o chuti a naviac doplní už prevedené zistenie čuchom. Teplom ústnej dutiny sa uvoľňujú vonné látky a veľmi citlivá sliznica nosohltanu ju podrobuje chuťovému rozboru. Ako u vône, musia byť jednotlivé zložky, to jest obsah alkoholu, kysličníka uhličitého, cukru, kyselín a podobne v rovnováhe.

Je samozrejmé, že teplota vína je rovnako dôležitá. Chyba v našom postupe, skladovaní, pomôckach a podobne sa prejaví najrôznejšími nežiaducimi príchuťami. Je potrebné zdôrazniť, že obsah alkoholu nie je rozhodujúci a jeho dostatočná výška sa pozná už podľa toho, že krúžením vína v pohári sa objavujú na stene škvrny ako od mastnoty. Podľa osobitných požiadaviek sa dajú dodatočne previesť úpravy napríklad dosladením, z odborného hľadiska však nie sú vhodné.

Celkový charakter

Zhodnotením všetkých uvedených vlastností, ktoré v odbornej praxi majú ešte niekoľko spresňujúcich doplnkov nám ukáže celkový charakter vína. Je veľmi pravdepodobné, že nie všetky znaky našeho domáceho vína, zvlášť v začiatkoch, budú na požadovanom stupni hodnotenia. V každom prípade nám ich zisťovanie a všímanie si kvalít umožní pochváliť sa len skutočne dobrým vínom. Keď sme príprave venovali svoj čas a prostriedky, je účelné výsledky zvážiť a zhodnotiť. Z nevyhovujúcich vyvodíme závery, vítané opakujeme a nemusíme vypiť svoje víno len preto, že ho doma máme.

Hodnotenie vína máme za sebou, verím že ste boli spokojní a nabudúce budete zase o niečo lepší.

Kliknite pre hodnotenie!
[Počet hodnotení: 0 Priemer: 0]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Don`t copy text!